- Vedecké tímy skúmajú podstatu ochorenia, na ktoré sa zamerali. V tejto fáze vedci hľadajú TERČ, napríklad gén, alebo proteín, ktorý môže mať súvis s danou chorobou. Musia sa rozhodnúť pre ten správny a toto rozhodnutie je pre vznik lieku osudové. Nesprávne rozhodnutie môže zaviesť celý výskum do slepej uličky, čoho dôsledkom sú premárnené obrovské investície.
- Keď vedecké tímy zanalyzujú podstatu choroby, začínajú hľadať MOLEKULU, ktorá sa neskôr stane základom nového lieku. Biológovia testujú účinky vybraných molekúl na biologický systém a chemici robia s touto informáciou chemické alternácie. Tie potom znova testujú biológovia a kolotoč sa opakuje, až kým sa vedci nezhodnú na definitívnom kandidátovi na nový liek. Toto je druhá kritická fáza, kedy od rozhodnutia závisí budúci úspech. Spravidla sa vyberie jedna, alebo maximálne päť molekúl.
- Nasledujú PREDKLINICKÉ ŠTÚDIE, ktorých prvou fázou je skríning, kde sa pomocou radu molekúl skúma hlavné pôsobenie vybranej látky. Používajú sa modely izolovaných orgánov, baktérie, alebo nádorové bunky. Po skríningu nasledujú pokusy na zvieratách. V súčasnosti sa v tejto oblasti veľmi intenzívne skúmajú možnosti nahradiť túto fázu počítačovými simuláciami a v prípadoch, kedy je to možné, sa tak aj deje. V tejto fáze vedci skúmajú najmä:
- Farmakodynamiku (účinnosť lieku)
- Farmakokinetiku (osud liečiva v organizme)
- Toxikológiu (sledujú sa toxické účinky liečiva na organizmus)
- TRI FÁZY KLINICKÝCH SKÚŠOK. Až keď skúšaná látka prejde bezpečne cez všetky predbežné testy, môže sa podávať v rámci skúšania ľuďom. Klinické skúšky podliehajú prísnym pravidlám a prísnemu dozoru. Majú tri fázy.
Ako vzniká liek